Príbehy CreditCallu: Lukáš Hrončo a Kristína Macháč, supervízori projektu Orange

Dnes by sme radi predstavili mladšiu generáciu CreditCallu. Lukáš Hrončo z Topoľčian a Kristína Macháč zo Zvolena, sú jedni z najmladších supervízorov v našom kolektíve. Obaja pracujú na projekte najväčšieho mobilného operátora na Slovensku, Orange.

.

Lukáš pochádza z Prievidze, kde vyrastal s rodičmi a mladšou sestrou. Vyštudoval strednú odbornú školu v Handlovej, v odbore mechanik PC sietí, čo mu pomohlo zorientovať sa vo svete počítačov a mnohé z nadobudnutých vedomostí využíva dodnes. V štúdiu pokračuje externe na Trenčianskej univerzite v odbore personálneho manažmentu a ľudských zdrojov, kde ho čaká ešte obhajoba diplomovej práce.

Aké boli tvoje pracovné začiatky?

Po skončení strednej školy som si prostredníctvom absolventskej praxe vyskúšal na rok kancelársku prácu na mestskom úrade v Prievidzi, na podateľni. Tu som prvýkrát prišiel do priameho pracovného kontaktu s ľuďmi a zistil som, že ma to baví. Paradoxne, nakoľko som silný introvert, ale možno aj práve kvôli tomu, nakoľko práve práca s ľuďmi mi kompenzuje socializáciu :).

Po skončení tejto praxe som mesiac pracoval ako poistný špecialista pre Allianz. V roku 2014 som zmenil lokalitu a teda aj prácu, šialene som sa zamiloval a presťahoval sa do Topoľčian. Prvé, čo som v inzerátoch našiel, bola práca operátora v call centre, no nebol to ešte CreditCall. Povedal som si, že za pokus to stojí, kým si nenájdem niečo lepšie. Práca ma natoľko začala baviť, že som tam zostal pracovať 7 rokov. Bola to vlastne konkurenčná spoločnosť, kde som sa z operátora postupne vypracoval na senior agenta. Vždy ma bavilo svoje skúsenosti a vedomosti odovzdávať ďalej svojim kolegom. Nakoľko som však v rámci tohto zamestnávateľa prišiel na svoj kariérny strop a mojou ambíciou bolo ďalej sa kariérne i osobnostne rozvíjať, rozhodol som sa, že zamestnanie zmením. Osud si však povedal, že svet call centier bude zrejme mojim poslaním a moja úloha v tomto sektore ešte neskončila a tak som sa dostal do CreditCallu.

Ako dlho pracuješ v CreditCalle?

Po odchode z predchádzajúceho zamestnania som rozhodil svoje pracovné siete, rozposlal som životopisy do viacerých odlišných firiem, bolo mi úplne jedno, v akom obore začnem odznova, podľa toho čo by ma zaujalo, no preferoval som prácu s ľuďmi. Najzaujímavejšia sa mi zdala ponuka práve z CreditCallu, tak som sa nakoniec rozhodol pre to, čo poznám.

V spoločnosti pracujem od januára 2022, začal som na pozícii operátora. Napriek tomu, že som v predchádzajúcom call centre zastával pozíciu senior agenta, neodradilo ma začať v podstate odznova. Som zástancom toho, že kým príde človek na vyššiu pozíciu, mal by si prejsť, skúsiť a dôkladne spoznať všetky oddelenia. A presne takto to funguje aj v CreditCalle.

Začínal som vzdelávacou akadémiou, ako každý nováčik. Môj prvý projekt, už v rámci akadémie, ktorý som volal, bola Kooperatíva a volal som klientom ohľadom aktivácie elektronickej korešpondencie. Následne som bol zaškolený do pasívnej linky, do PackWay, volal som teda súčasne aktívne aj pasívne hovory.

Kedy prišla zmena a ty si nastúpil na projekt Orange?

Na základe mojich výsledkov a pracovného nasadenia som už v marci 2022 bol oslovený pracovať na celkom novom projekte, kde hľadali supervízora. Veľmi rád som využil príležitosť získať nové skúsenosti, a tak od apríla 2022 pracujem výhradne na projekte Orange.

Ako supervízor som na začiatku absolvoval rovnako ako každý operátor zaškolenie do produktu, aby som následne vedel plnohodnotne zaškoliť operátorov. Moju úlohu supervízora vnímam ako poslanie. V rámci tohto poslania mám na starosti tím šikovných ľudí, ktorým dokážem odovzdať moje vedomosti a skúsenosti. Keď sme projekt spúšťali, spolu s druhou supervízorkou Renátkou Turskou, sme mali na starosti spolu 16 operátorov.

Cítiš radosť alebo možno až hrdosť, že pracuješ práve na projekte slovenskej mobilnej jednotky? Aký je to projekt, čo je jeho cieľom. V čom  je prípadne tento projekt iný ako ostatné?

Samozrejme, že cítim aj hrdosť, ale vo veľkej časti zodpovednosť. Ide o projekt zákazníckej linky, ktorú operátori vybavujú 24/7. Na linke denne obslúžime približne 1200 zákazníkov, ktorí potrebujú pomôcť. Pomocnú ruku im podávame v prípade, ak sa ocitnú v nepríjemnej situácii ako je krádež či strata mobilného telefónu a s tým súvisiace blokovanie, ale i keď potrebujú poradiť napr. s optimalizáciou svojich paušálov či výberom služieb.

Nakoľko ide o linku fungujúcu nonstop, je dôležité správne naplánovanie dochádzky, aby sa nestalo, že by na linke nezostal žiaden operátor a zákazníci by sa nevedeli dovolať na linku.

Zároveň som ako jeden zo supervízorov zodpovedný za zaškolenie operátorov do produktov a systémov Orange. Na projekte sa neustále dejú zmeny a musíme sa častokrát zo dňa na deň naučiť nové informácie a preto si práca na tomto projekte vyžaduje flexibilnosť. 

Tento projekt je možný aj tým, že sa pracuje v zložitejšom systéme, ktorý vyžaduje lepšie, povedal by som, technické predispozície operátorov, je nutná špičková znalosť práce s počítačom.

Čo sa týka vekovej skladby nášho tímu, máme mix, od veku 20+ až po asi 45+. Musím pochváliť celý náš „oranžový“ tím, skutočne máme veľmi šikovných, aj technicky zručných zamestnancov.

Čo všetko je v tvojej kompetencii? Si skôr mladšia generácia, nemáš/nemal si problém napr. s autoritou u kolegýň/gov?

Ako som už spomenul, v mojej kompetencii je starostlivosť o realizáciu projektu aj o náš tím, od vzdelávania (pravdaže aj svojho vlastného) a plnohodnotného zaškoľovania, koučovania operátorov, sledovania ich výsledkov až po plánovanie dochádzky. Svoju úlohu supervízora vnímam aj ako určité poslanie, že tomu svojmu šikovnému tímu môžem odovzdať aj nejaké svojej skúsenosti, vedomosti, pomôcť im sa spoločne zdokonaľovať. Zároveň sa snažím byť pre tím čo najväčšou oporou a to nielen v tých dobrých, ale i náročnejších dňoch. Snažím sa riadiť takým svojim osobným mottom „Byť lídrom, nie šéfom“.

Uvedomujem si, že práca so zákazníkom je niekedy náročná, viem to zhodnotiť, keďže aj ja som roky telefonoval. A preto je veľmi dôležité aby môj tím vedel, že som tu s nimi a pre nich. Supervízorom na tomto projekte som sa stal len niekoľko mesiacov po svojom nástupe do CreditCallu, o to viac cítim za projekt a ľudí obrovskú zodpovednosť. Taktiež od začiatku dostávam veľkú podporu od projektovej manažérky Katky Prachárovej, na ktorú sa viem vždy v prípade potreby obrátiť. Vôbec nevnímam, že by mi niekto niekedy dal pocítiť, že som jedným z najmladších supervízorov. Všetci kolegovia ma od začiatku prijali a cítil som sa ako súčasť firemnej rodiny. Tiež sa nikdy nestalo, že by som čo len chvíľu mal pocit, že by som nemal rešpekt alebo by sme mali nejaké problémy s autoritou, máme naopak vybudovaný veľmi kvalitný pracovný vzťah.

Od začiatku tohto projektu ste boli dvaja supervízori. Renátku Turskú postupne vystriedala Kristínka Macháč. Čím to je, že ste potrební dvaja?

Orange radíme medzi veľké projekty. Aby sme vedeli pomôcť čo najväčšiemu počtu zákazníkov a včas, je potrebné, aby na tak obsiahlom projekte bol veľký tím operátorov. Aktuálne ich je 24. A práve pre väčší počet operátorov sú potrební dvaja supervízori paralelne. Každý supervízor má pridelený svoj tím, ktorý rozvíja a motivuje. Keďže máme tím rozdelený, vieme sa operátorom venovať individuálnejšie. Každému sa vieme v danej chvíli dostatočne venovať, každý dostane to, čo aktuálne potrebuje. Či už ide o pomoc s produktom, motiváciu, pochvalu alebo vypočutie.

S Renátkou Turskou sme stáli spolu na začiatku pri rozbehu projektu. Prešli sme si spolu úvodným školením priamo u klienta, spoznali sme produkty a služby, na základe čoho sme následne vedeli vyškoliť prvý tím operátorov. Neskôr sme zaškolili niekoľko ďalších ľudí, kým sme nenaplnili kapacitu tímu potrebného na zvládnutie projektu. Renátka je služobne staršia a tak som sa od nej naučil množstvo vecí ohľadom vedenia tímu, a ja som jej zas odovzdal skúsenosti s technikou.

Kika Macháč bola rovnako pri zrode tohto projektu, začínala na ňom ako operátorka. Neskôr vďaka svojej šikovnosti na produkte prešla na pozíciu senior operátora. Zároveň jej rovnako záleží na tom, aby projekt fungoval ako má, a aby sme v našom tíme mali operátorov, ktorí svoju prácu majú radi. Tak ako s Renátkou, rovnako aj s Kikou, sme už zohratí parťáci. Teraz sa zase ja snažím odovzdávať Kike svoje, už vyše ročné, supervízorské skúsenosti, tak dúfam, že sa mi to darí :).

Máme teda spoločný projekt, no každý z nás má tu svoju úlohu. I keď si nejako výrazne do svojej práce nezasahujeme, sme jeden tím.

Lukáš, vieš si predstaviť, že by si pracoval na nejakom inom projekte, alebo je Orange už nejaká svoje srdcovka?

Viem si to predstaviť, pravdaže, nakoľko svojou prácou nie som viazaný len na tento jeden konkrétny projekt. Mňa baví a zaujíma práca s ľuďmi, operátormi, som rád, keď sa mi podarí niekoho niečo naučiť, že viem pomôcť človeku mať dobré výsledky či sa zlepšiť.

Pracuješ na prevádzke v Topoľčanoch. Dá sa povedať, že si zástupca vedúcej pobočky Andrejky Vitekovej. Vyplývajú ti aj z toho nejaké povinnosti?

Spoločne s Andrejkou Vitekovou sa snažíme, aby sa operátori na pobočke v Topoľčanoch cítili príjemne. Je predsa fakt, že v práci každý z nás trávi väčšinu svojho dňa a preto je dôležité, aké prostredie a atmosféru si spoločne vytvoríme. Keď je potrebné vieme si vzájomne pomôcť, zároveň sa však každý venujeme svojej práci a nezasahujeme si do nej. V prípade, že má Andrejka dovolenku, alebo nie je na pobočke, chod pobočky je na mne, snažím sa, aby ju našla Andrejka v rovnako dobrom stave, ako pred dovolenkou. Zároveň na pobočke zastupujem mužské pohlavie, keďže u nás v Topoľčanoch pracuje 99% žien. Túto pozíciu zastupujem naozaj veľmi rád :).

Máš nejakú životnú métu, sen, kam by si chcel, aby ťa tvoje ambície v živote zaviedli? Možno nielen v rámci CreditCallu.

Toto je pre mňa celkom ťažká otázka. Vždy, keď sa ma to niekto pýta, neviem na to v danej chvíli odpovedať.  Pracujem na tom, aby som bol najlepší v tom, čo robím aktuálne. Doteraz v mojom živote sa veci diali tak, že príležitosti si ma našli samé. Ja som si v tej chvíli povedal, dobre, idem to skúsiť. Nikdy som neplánoval, že v konkrétnej firme chcem robiť a dostať sa na nejakú pozíciu, skôr to naozaj bolo riadenie nejakého osudu. Prišlo mi do cesty call centrum, už po 3 mesiacoch som dostal šancu pracovať ako supervízor a ukázať, čo viem. Uvidím, čo príde, nebránim sa ničomu a dám zo seba všetko :).

Mal by som však odkaz pre nováčikov, ktorí možno svoj sen či ambície zatiaľ nemajú alebo o nich nevedia. Práca v call centre je širokou verejnosťou možno vnímaná skôr ako podradnejšie zamestnanie. Treba sa na to ale pozrieť inak. My prácou v call centre ľudom pomáhame. Pomáhame napr. vyriešiť si nejaký svoj problém, s telefónom, možno s účtom, poistkou. Nie sme len „tí otravní predavači“ cez telefón. Táto práca ponúka možnosť sa veľa informácií naučiť, možnosť pracovať pre rôznych klientov, pomáha naplniť ambíciu na sebe pracovať, pre ľudí, ktorí sú a chcú byť motivovaní, ktorí chcú iným pomáhať a niečo v živote dokázať.

Luky, prezraď nám, čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Ako som už spomínal, som silným introvertom a tak po každodennej práci s ľuďmi potrebujem „nabiť baterky“. Takou mojou nabíjačkou je práve čas trávený sám so sebou niekde v prírode, pri dobrej knihe, filme alebo meditácii. Veľmi rád spoznávam nové miesta, hlavne tie, kde je veľa prírody.

Zároveň veľmi rád neustále pracujem na svojom osobnostnom rozvoji a preto sa vzdelávam v tejto oblasti. Ako rád hovorím, čím viac toho človek vie, zisťuje že toho vie toľko málo.

Ďalšou mojou nabíjačkou sú moji priatelia, ktorých by som nič na svete nevymenil. Mohol by som povedať, že voľný čas vypĺňam prácou na tom byť človekom, ktorým chcem byť.

Musím však povedať aj B – aj práca je mojim koníčkom, preto som si zvolil aj tému mojej diplomovej práce „Angažovanosť zamestnancov“, teda je to téma presne o práci, ktorý robím.

.

.

Ešte mladšou supervízorkou, ako je Lukáš, je 27-ročná Kristínka Macháč. Pochádza zo Zvolena, ktorý od detstva reprezentovala ako basketbalistka. Neskôr sa presunula do konkurenčnej Banskej Bystrice, kde vyštudovala športové gymnázium. Zranenie jej prekazilo ďalej pokračovať vo svojich športových ambíciách a tak vyštudovala Právnickú fakultu UMB v Banskej Bystrici.

Počas štúdia si vyskúšala mnoho rôznych brigád, ako napríklad asistentku konateľa zubnej kliniky, kde jej pracovná náplň siahala od papierovačiek cez komunikáciu s pacientami až po asistenciu zubárovi pri vyšetreniach.

Právo, zuby a call centrum, to sú dosť výrazne rozdielne odvetvia. Ako sa stalo, že tvoje kroky smerovali sem k nám?

Súhlasím a priznávam, že práca v CreditCalle nebola mojou vysnívanou. Všetko však súviselo s našim odchodom do zahraničia. Obávala som sa, že prácu v danej krajine si kvôli jazykovej bariére zrejme nenájdem. Nakoľko som aktívna a zároveň som nechcela byť manželkou na plný úväzok, rozhodla som sa hľadať si prácu na Slovensku, s možnosťou home office zo zahraničia. Práve tu mi CreditCall vyšiel maximálne v ústrety,  za čo som neskutočne vďačná. Hneď na pohovore sme sa dohodli pričom moja požiadavka na prácu zo zahraničia bola akceptovaná. Samozrejme, riadila som sa pravidlami firemného home officu a tak som raz za mesiac na celý týždeň prišla na pobočku. Rovnako tak bolo v prípade potreby ísť na školeniu ku klientovi. Takto sme spolu fungovali takmer rok.

Pracovnú zmluvu som podpísala s dátumom 28. marec 2022. Keby mi niekto vtedy povedal, že tu zostanem viac ako rok, nechápavo by som krútila hlavou. Veľmi dobre si totiž pamätám na svoj prvý deň v práci. Ja, čo som doposiaľ vždy potrebovala mať svoj kľud a ticho, som sa ocitla v miestnosti plnej ľudí v ktorej bol ruch. Po prvom dni som odchádzala s hlavou ako balón a po príchode domov som sa cítila vyčerpaná, ako po odbehnutom maratóne. Ďalšie dni už boli lepšie a postupne som sa do toho tempa a ruchu dostávala.

Aké boli začiatky v call centre?

Bola som prijatá na pozíciu operátorky pre Orange, pričom som tak ako ostatní, absolvovala 2-týždňovú akadémiu. Už počas tohto, nazvem to športovou terminológiou, úžasného vzdelávacieho „kempu“, som mala možnosť volať rôzne menšie kampane, medzi ktorými boli aj prieskumy.

Následne sme boli celou skupinkou preradení na mesačné školenie Orange, kde náš školili Renátka a Lukáš. Počas školenia som telefonovala ako operátorka a následne mi bola ponúknutá pozícia senior operátora. Samozrejme, že ma to potešilo a súhlasila som. Zmena nastala v tom, že som „odišla“ z linky a teda neprijímala som hovory od zákazníkov. Stala som sa takým poradcom pre našich operátorov na našej povestnej „klapke“, mohli sa na mňa obrátiť a zavolať mi v prípade, keď sa s nejakou situáciou nestretli alebo ju nevedeli vyriešiť sami. Ďalej do mojich povinností  spadalo hodnotenie hovorov našich operátorov s klientmi (či hovor a správanie operátora boli správne, či odzneli všetky informácie), následne som dávala spätné väzby operátorom osobne na zvolenskej pobočke. Ďalej som vybavovala aj reklamácie klientov, riešila so staffino (pozn. systém hodnotenia volajúcich/volaných zákazníkov). V prípade potreby som dokázala zastúpiť vtedajších supervízorov v čase ich neprítomnosti.

Od januára ma na pozícii senior operátora vystriedal Matúš Pecho, ktorého produktové skills sú nenahraditeľné. Okrem vyššie spomínaných činností som začala robiť aj dochádzku.

Od júla tohto roka si sa stala supervízorkou na tomto projekte.

Áno, dôvodom boli zmien, ktoré nastali na našom projekte. Aktuálne supervízorujem s Lukášom Hrončom, s ktorým si veľmi rozumieme. Dovolím si tvrdiť, že sme nastavení na rovnakú vlnovú dĺžku. Pri práci máme rovnaké názory, vzájomne sa dopĺňame a obaja vieme, čo chceme dosiahnuť.  Považujem sa za veľmi cieľavedomého človeka a rada sa posúvam vpred, je to pre mňa ďalšia výzva. Zároveň som vďačná ľudom, ktorí mi dôverujú a ja chcem naplniť všetky ich očakávania. Ja môžem zatiaľ povedať len toľko, že urobím všetko pre to, aby som ich nesklamala.

Prešla si na projekte viacerými pozíciami, vieš teda zhodnotiť akými nadriadenými boli Lukáš a Renátka.

Pravdaže :). Obaja boli ako nadriadení určite fajn, no každý z nich bol iný a vzájomne sa dopĺňali. Od každého z nich som si mohla zobrať iné pozitívne skúsenosti, ktoré môžem v rámci mojej pozície teraz ja zase posúvať ďalej.

Aj tebe položíme rovnakú otázku, si mladučká, akceptujú ťa ako svoju projektovú nadriadenú mladší či starší kolegovia?

Myslím si, že  tomto prípade veľmi nezáleží od veku, ale od toho ako na ľudí človek pôsobí a čo z neho vyžaruje. Ja som sa nikdy necítila a nikomu som nedávala priamo pocítiť, že som nadriadená. Nie len so staršími kolegami, ale so všetkými sa snažím udržiavať dobrý, priam priateľský vzťah. Ľudia, s ktorými pracujem, ma poznajú, vedia aká som, vždy sa na mňa môžu obrátiť, no zároveň vedia, že aj ja vyžadujem niečo od nich. Nikdy som teda nemala pocit, že by ma niekto nerešpektoval. Zároveň si beriem príklad od ľudí, ktorých rešpektujem ja – vnímam ich, všímam si ako sa prejavujú a ako pracujú so svojimi podriadenými. Takíto lídri sú inšpiráciou aj pre mňa.

Ako máte rozdelený tím, záleží od obsadenosti podľa pobočky alebo konkrétnej činnosti operátorov?

Máme to rozdelené hlavne na počet na operátorov, teda takmer na polovicu. Primárne mám operátorov zo Zvolena, a Lukáš zase viac topoľčianskych, žilinských sme si rozdelili. To však neznamená, že operátor ktorý patrí pod Lukyho sa nemôže obrátiť s nejakou požiadavkou na mňa a opačne. Zároveň presne vieme, ktorý z náš čo robí, a môžeme sa na seba stopercentne spoľahnúť. Ani jeden z nás nemusí po tom druhom nič kontrolovať. Snažíme sa pracovať efektívne- každý večer sa si napíšeme, kto z nás bude čo na druhý deň riešiť. Ráno prídeme do práce a podľa toho aj fungujeme. Verím, že naša spolupráca sa odzrkadlí aj na výsledkoch projektu.

Čo je pri tomto konkrétnom projekte najdôležitejšie, na čo sa musia operátori zameriavať alebo dávať si pozor najviac?

Náš projekt by som odporučila každému, kto nemá rád stereotyp. Každý deň na našej linke je totiž iný. Okrem toho, že sa stretávame s rôznymi typmi zákazníkov, operátori sa musia neustále vzdelávať. Kto náš projekt nepozná, si môže povedať, že naši operátori len predávajú paušály a telefóny. Vôbec to nie je pravda. Operátor musí okrem produktovej časti zloženej z nespočetného množstva informácii, ktoré sa neustále menia a aktualizujú, ovládať aj technické veci.  Zároveň musí vedieť predvídať, logicky uvažovať, aktívne počúvať a naučiť sa spájať si súvislosti – práve toto sú ukazovatele, na ktoré si v každom hovore treba dávať pozor. Taktiež je veľmi dôležité, aby si vedeli aj v prípade náročnejšieho hovoru zachovať svoju profesionalitu. To je už ale prácou aj nás supervízorov, aby sme ich to naučili, prípadne neustále pripomínali.

Máte na Orange nejaké rituály alebo obľúbené aktivity, možno aj mimopracovné alebo práve také, ktorý váš tím utužia či podporia?

Samozrejme. Tu by som v prvom rade vyzdvihla silu nášho kolektívu. Na Orange sme skvelá partia ľudí, pasujeme k sebe nie len pracovne, ale aj v súkromí, s čím so mnou budú určite všetci kolegovia súhlasiť. Aj napriek tomu, že naša linka funguje 24/7, tým pádom žiaľ nie je možné, aby sme sa stretli všetci z každej pobočky v jeden termín, snažíme sa utužovať kolektív aspoň v rámci svojich pobočiek.

Za Zvolen môžem povedať, že sa vždy vieme zosúladiť a nájdeme si čas, aby sme spolu zašli na drink do mesta alebo na laser game, len tak posedieť a vypnúť. Ja osobne mám veľmi rada a považujem za dôležité, aby sme sa vedeli porozprávať nie len o práci, ale aj o veciach mimo nej. Pri týchto akciách je však pravidlom nehovoriť o práci 😀

Do budúcna by sme chceli zorganizovať chatu, kde by sme sa vedeli stretnúť zo všetkých pobočiek. Niektorí sa ešte nevideli osobne a predsa, komunikácia cez viber či zoom nenahradí osobné stretnutia.

Kristínka, si čerstvo vydatá, stíhaš popri práci rodinu, aké máš koníčky?

Áno, teraz v auguste je to rok. Našťastie mám veľmi tolerantného a ústretového manžela, ktorý plne rešpektuje, že namiesto 8 hodín pracujem niekedy aj desať. Zároveň ma podporuje a vždy sa z môjho „rastu“ teší. Aj týmto spôsobom by som mu chcela poďakovať, za posledný rok so mnou zažil aj home office a veru nie vždy to bolo jednoduché :).

Je dôležité, aby človek nemyslel len na prácu, ale vedel aj vypnúť. Práve preto sa vždy cez víkend snažím odreagovať a na prácu nemyslieť. Momentálne sa najviac teším zo svojich dvoch synovcov a rodiny, ktorá prišla zo zahraničia. Ako rodina máme zaužívaný sobotný rituál, všetci sa stretneme a dáme si spoločný obed. Synovci ma vždy nabijú povestnou detskou energiou a tak získam aj ďalšiu chuť do práce.

Medzi koníčky patrí samozrejme šport, rada si zahrám tenis, idem na bicykel a so synovcom Matejom, ktorý zdedil nadšenie pre šport, si zahráme basketbal. Okrem toho mám veľmi rada turistiku, rada si pozriem dobrý film alebo s manželom zájdeme na wellness.

Prečítajte si viac: Príbehy CreditCallu: Táňa Micaľuková, koordinárka Linky pomoci